Bə mətni dəvarde

Villiam Šekspir

Сe Vikipedija
I gylə žimonədə kəšə byə peštypurə šikil

Villiam Šekspir (ing. William Shakespeare[1]; 26 aprel 1564 sor, Stratford-apon-Ejvon, Ingiltərə23 aprel (3 maj) 1616, hežo əjo) — ingiltərə šair u dramaturg, ingilisizyvonə ənyvyštonədə ən məšhur hisob bedə u dynjo ən cokə dramaturgonədə gyləj[2]. Vejni cy Ingiltərə milli šair hisob bedə[3].

Tosə cəmə vaxti rəsə əsəron de kali čo myəllifon ičo nyvyštə gylon ənədən - 38 gylə pjes, 154 gylə sonet, 4 gylə poemə u 3 gylə epitafijə. Šekspiri pjeson bə vejni zyvonon pegordynijə byən u čo dramaturgonsə rəjrə səhnədə noə bejdən[4].

Villiam Šekspir 1564 sorədə Stratford-apon-Ejvon (Uorilšir grafəti) šəhərədə moəku byə, 26 aprelədə xacpərəst kardyšone əj, əcəj dyrystə movardə ruž zyne bejdəni. Syxan heste ki əv 23 aprelədə bə dynjo omə. Ingilisi zyvoniku «Šekspir» familijə bənə «de nizə žəkəs» pegordynijə bejdə.

Villiam Šekspiri byrhoz, Linkoln-parkədə (Cikago)

Əcəj pyə Čon Šekspir (1530—1601), cy kaštevoni Ricard Šekspiri zoə, ərbobə pešəko be, ve rəjrə bə čurbəčurə ičtimoijə vəzifon təjin bedəbe. 1565 sorədə Čon Šekspir oldermen be, u 1568 sorədə — baljə (šəhəro šurə sərdor).

  1. Charles Knight. Biography: Or, Third Division of "The English Encyclopedia". — Bradbury, Evans & Company, 1867. — 534 s.
  2. Greenblatt, Stephen. Will in the World: How Shakespeare Became Shakespeare // . — London: Pimlico, 2005. — ISBN 0-7126-0098-1.
  3. Dobson, Michael. The Making of the National Poet: Shakespeare, Adaptation and Authorship, 1660–1769 (anql.). — Oxford: Oxford University Press, 1992. — ISBN 978-0-19-818323-5.
  4. Craig, Leon Harold. Of Philosophers and Kings: Political Philosophy in Shakespeare's Macbeth and King Lear (anql.). — Toronto: University of Toronto Press, 2003. — ISBN 0-8020-8605-5.